Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
súhlasím
Prihlásenie

Prihlásenie


Zabudol som heslo
beta
Tlačiť

Sylaby aktuárskeho vzdelania Slovenskej spoločnosti aktuárov

(schválené Valným zhromaždením SSA 23.11.2020)

Tento dokument vymedzuje požiadavky na vzdelanie a vedomosti členov a kvalifikovaných aktuárov Slovenskej spoločnosti aktuárov (ďalej len „SSA“).

Za účelom zabezpečenia overenia splnenia požiadaviek sylabov aktuárskeho vzdelania SSA (ďalej len „sylaby“) pri žiadosti o prijatí za člena SSA alebo pri žiadosti o kvalifikáciu člena na kvalifikovaného aktuára je ustanovená Komisia pre vzdelávanie SSA (ďalej len „komisia“). V prípade nefunkčnosti komisie jej právomoci preberá rada SSA.

Sylaby sú členené na tri časti:

  1. Východiskové matematické vzdelanie
  2. Základné aktuárske vzdelanie s deviatimi samostatnými oblasťami
  3. Pokročilé aktuárske vzdelanie

Podmienkou pre prijatie za kvalifikovaného aktuára je, aby žiadateľ nadobudol vzdelanie:

Východiskové matematické vzdelanie
je vzdelanie, ktoré je podmienkou pre štúdium základného aktuárskeho vzdelávania a má ho mať každý člen a kvalifikovaný aktuár SSA. Predpokladá sa, že ich nadobudol počas svojho vzdelávania (na strednej či vysokej škole) alebo praxe. Pri prijatí za člena alebo za kvalifikovaného aktuára sa východiskové vzdelanie neoveruje. Východiskové matematické vzdelanie nie je predmetom akreditácie študijného programu.

Základné aktuárske vzdelanie
Oblasti 1 až 8 sylaby obsahujú zoznam hlavných predmetov aktuárskeho štúdia. Toto štúdium je možné absolvovať na univerzite, v inej vzdelávacej inštitúcii alebo iným preukázateľným spôsobom, (napr. vzdelaním s certifikátom alebo praxou v danej oblasti).

Žiadateľ o člena musí získať úplné porozumenie legislatívy Európskej únie a legislatívy Slovenskej republiky vzťahujúcej sa na oblasti Základného aktuárskeho vzdelania 3 a 4. Toto štúdium je možné absolvovať na univerzite, v inej vzdelávacej inštitúcie alebo iným preukázateľným spôsobom.

Oblasť 9 obsahuje:

Pokročilé aktuárske vzdelanie
Pokročilým aktuárskym vzdelaním sa rozumie súhrn znalostí, ktoré sú potrebné pre to, aby sa kvalifikovaný aktuár stal špecialistom pre určitú oblasť aktuárskej práce. Každý kvalifikovaný aktuár by mal mať hlbšie vedomosti v minimálne jednej oblasti špecializácie. Špecializácia môže byť dosiahnutá okrem iného napríklad nadstavbovým alebo postgraduálnym štúdiom danej oblasti, výskumom alebo praxou.

Oblasti pokročilého aktuárskeho vzdelania:

VÝCHODISKOVÉ AKTUÁRSKE VZDELANIE

Základy matematiky

Nasledovné sú definované ako minimálne základné matematické vedomosti a zručnosti považované za nevyhnutné vedomosti pred začatím aktuárskej kvalifikácie

  1. FUNKCIE A MNOŽINY
    1.1. Definovať pojem funkcie a vysvetliť: Definičný obor, obor hodnôt, zobrazenie, limitu a inverzia.
    1.2. Definovať asymptoty a zakresliť ich.
    1.3. Vysvetliť základnú terminológiu a koncepciu množín.
    1.4. Definovať supremum a infinum množiny.
    1.5. Aplikovať jednoduché numerické techniky na výpočet koreňov rovníc a riešenie integrálov.

  2. DIFERENCIÁLNY POČET
    2.1. Definovať deriváciu funkcie ako limitu a definovať deriváciu na základe prvého princípu.
    2.2. Aplikovať základné princípy diferenciálneho počtu (vrátane reťazového pravidla a derivácia funkcie zadanej implicitne) na výpočet prvej derivácie, derivácii vyšších rádov a parciálnej derivácie.
    2.3. Uviesť deriváciu mocninovej funkcie, goniometrickej funkcie, inverznej goniometrickej (cyklometrickej) funkcie, exponenciálnej, logaritmickej, hyperbolickej a inverznej hyperbolickej funkcie.
    2.4. Určiť extrémy funkcie dvoch premenných vrátane použitia Lagrangeovho multiplikátora pre riešenie úlohy s ohraničením.

  3. INTEGRÁLNY POČET
    3.1. Spočítať určitý a neurčitý integrál použitím substitučnej metódy a metódy per partes
    3.2. Spočítať dvojný a trojný integrál a vypočítať obsahy a objemy jednoduchých geometrických útvarov.
    3.3. Zmeniť poradie integrovania viacnásobných integrálov a zmeniť premenné integrovania.
    3.4. Aplikovať jednoduché numerické metódy riešenia integrálov ako Lichobežníková metóda a Simpsonova metóda.

  4. POSTUPNOSTI A RADY
    4.1. Uviesť Taylorov a Maclaurinov rozvoj funkcie jednej a dvoch premenných.
    4.2. Definovať postupnosti a rady a vysvetliť pojmy ohraničenosť, konvergencia, limita a monotónnosť.
    4.3. Použiť vzorce pre súčty aritmetických a geometrických postupností.
    4.4. Použitie vhodných techník na určenie ohraničenosti a konvergencie postupností a radov v jednoduchých prípadoch.

  5. DIFERENCIÁLNE ROVNICE
    5.1. Riešiť diferenciálne rovnice prvého rádu, ktoré sú separovateľné, lineárne alebo homogénne.
    5.2. Riešiť jednoduché diferenciálne rovnice prvého rádu pre rôzne aplikácie s danými podmienkami a pomocou riešenia nájsť hodnoty ľubovoľných použitých parametrov.

  6. REÁLNE A KOMPLEXNÉ ČÍSLA
    6.1. Aritmetické operácie s komplexnými číslami.

  7. MATICE A SYSTÉMY LINEÁRNYCH ROVNÍC
    7.1. Vykonať jednoduché operácie s maticami (sčítanie, násobenie skalárom, maticové násobenie, transpozícia)
    7.2. Spočítať determinant matice a použite Cramerovo pravidlo na riešenie systému lineárnych rovníc
    7.3. Použiť Gaussovu elimináciu na zistenie hodnosti matice, invertujte maticu a riešte systém lineárnych rovníc.
    7.4. Spočítať charakteristický polynóm matice a určte jej vlastnú hodnotu a vlastný vektor.
    7.5. Určiť, či danú maticu je možné vyjadriť v diagonálnom tvare a ak áno, nájdite diagonálny tvar matice.

  8. VEKTORY, VEKTOROVÉ PRIESTORY A PRIESTORY SO SKALÁRNYM SÚČINOM
    8.1. Vykonať jednoduché operácie s vektormi (sčítanie, násobenie skalárom, vektorový súčin)
    8.2. Vysvetliť koncept vektorového priestoru, vnútorného súčinu priestoru a ortogonality

  9. PRAVDEPODOBNOSŤ
    9.1. Vysvetliť pojem množinová funkcia, výberový priestor a udalosť.
    9.2. Definovať pravdepodobnosť ako množinovú funkciu v priestore udalostí, uviesť základné axiómy
    9.3. Odvodiť základné vlastnosti spĺňajúce pravdepodobnosť nastátia udalosti a spočítajte pravdepodobnosti udalostí v jednoduchých situáciách.
    9.4. Odvodiť pravidlo pre pravdepodobnosť zjednotenia dvoch udalostí a vypočítať pravdepodobnosti použitím tohto pravidla.
    9.5. definovať podmienenú pravdepodobnosť jednej udalosti za podmienky nastátia inej udalosti a spočítajte tieto pravdepodobnosti.
    9.6. Odvodiť Bayesove pravidlo pre udalosti a použiť ho na spočítanie pravdepodobností.
    9.7. Definovať koreláciu a nezávislosť dvoch udalostí a spočítajte pravdepodobnosti v daných situáciách za predpokladu nezávislosti udalostí.

ZÁKLADNÉ AKTUÁRSKE VZDELANIE

1 ŠTATISTIKA

Cieľ: Umožniť študentom aplikovať základné štatistické techniky na aktuárske aplikácie v poisťovníctve, dôchodkoch a nových oblastiach aktuárskej praxe.
1.1 NÁHODNÁ PREMENNÁ
1.1.1 Vysvetliť pojmy náhodná premenná, rozdelenie pravdepodobnosti, distribučná funkcia, stredná hodnota, rozptyl a vyššie momenty. (B2)
1.1.2 Vypočítať stredné hodnoty a pravdepodobnosti spojené s pravdepodobnostným rozdelením náhodných premenných. (B3)
1.1.3 Definovať pojem pravdepodobnostnej generujúcej funkcie, momentovej vytvárajúcej funkcie, kumulatívnej vytvárajúcej funkcie a kumulantov. Odvodiť vyššie uvedené v jednoduchých prípadoch a použiť ich na vyhodnotenie momentov (B3)
1.1.4 Definovať základné diskrétne a spojité rozdelenia a vedieť ich aplikovať. (B3)
1.1.5 Vysvetliť koncept nezávislosti náhodných premenných, spojenú distribučnú funkciu a podmienené rozdelenie. Použiť pravdepodobnostnú vytvárajúcu funkciu na zostrojenie pravdepodobnosti lineárnej kombinácie nezávislých premenných. (B3)
1.1.6 Vysvetliť koncept podmieneného a zloženého pravdepodobnostného rozdelenia a vedieť ich aplikovať. (B3)

1.2 ŠTATISTIKA
1.2.1 Uviesť a aplikovať centrálnu limitu vetu. (B3)
1.2.2 Vysvetliť pojmy náhodného výberu, štatistického odhadu a distribúcie náhodného výberu a uviesť a použiť základné rozdelenia vzorkovania. (B3)
1.2.3 Popísať hlavné metódy odhadu a hlavné vlastnosti odhadov a aplikujte ich. (B3)
1.2.4 Zostaviť intervaly spoľahlivosti pre neznáme parametre. (C3)
1.2.5 Testovanie hypotéz. (C3)
1.2.6 Odhadnúť empirické rozdelenie prežitia a škôd, napríklad pomocou: a) Kaplan-Meierovho odhadu, vrátane aproximácií pre veľké súbory údajov b) Nelson Aalen odhadca c) Cox proporcionálne riziká d) Odhady hustoty jadra. (C3)
1.2.7 Odahdnúť intenzity prechodu závisiace na veku, presne alebo aproximáciou na základe veľkej vzorky (C3)

1.3 GRADUÁCIA A ŠTATISTICKÉ TESTY
1.3.1 Použiť hlavné štatistické testy a štandardizované štatistické tabuľky (napr. chi-kvadrát test, test štandardnej odchýlky, znamienkový test, test kumulatívnych odchýlok, zoskupenie znamienkových testov a korelačný test) a popíšte každý z nich:
a) formulácia hypotéz
b) testovacia štatistika
c) pravdepodobnostné rozdelenie testovacej štatistiky a použitie aproximácie kde je to možné
d) použitie testovacej štatistiky (C3)
1.3.2 Popísať dôvody pre odstupňovanie (graduáciu) intenzity prechodov alebo pravdepodobností a uveďte, aké sú požadované vlastnosti skupiny graduovaných odhadov. (B3)
1.3.3 Vykonať test hladkosti súboru odstupňovaných odhadov. (C3)
1.3.4 Opísať proces odstupňovania parametrickým vzorcom, štandardnou tabuľkou a grafickou metódou a uveďte výhody a nevýhody každej metódy. (B3)
1.3.5 Opísať, ako by sa mali štatistické testy zmeniť
a) aby umožnili prítomnosť duplicitných politík
b) aby umožnili porovnať hrubý a odstupňovaný súbor odhadov. (B3) 1.3.6 Vykonať porovnanie súboru hrubých odhadov a štandardnej tabuľky, ako aj súbor hrubých odhadov a súbor odstupňovaných odhadov. (C3)

1.4 REGRESIA
1.4.1 Vysvetliť lineárne vzťahy medzi premennými pomocou korelačnej analýzy a regresnej analýzy. (B2)
1.4.2 Vysvetliť základné pojmy zovšeobecneného lineárneho modelu (GLM) a opíšte, ako možno aplikovať GLM. (B3)
1.4.3 Odhadnite parametre týchto modelov a vykonajte diagnostické testy vrátane kontrolných predpokladov a hodnotenia modelu. (B5)

1.5 BAYESOVSKÁ ŠTATISTIKA A TEÓRIA KREDIBILITY
1.5.1 Vysvetliť základné pojmy Bayesovskej štatistiky a aplikovať ich na odhad parametrov, testovanie hypotéz a výber modelu. (B3)
1.5.2 Vysvetliť a aplikovať Bayesovské a empirické Bayesovské modely kredibility. (B3)

1.6 STOCHASTICKÉ PROCESY A ČASOVÉ RADY
1.6.1 Opísať a aplikujte hlavné koncepty, ktoré sú základom stochastických procesov. (B3)
1.6.2 Opísať a aplikujte hlavné koncepty modelov časových radov. (B3)

1.7 SIMULÁCIE
1.7.1 Vysvetliť koncept simulácie Monte Carlo. (B2)
1.7.2 Simulovať diskrétne aj spojité náhodné veličiny pomocou inverznej metódy. (C3)
1.7.3 Odhadnite počet simulácií potrebných na získanie odhadu s danou chybou a daným stupňom spoľahlivosti. (B3)
1.7.4 Použiť permutačný test na určenie pravdepodobnostného rozdelenia testovacích štatistík. (C3)
1.7.5 Použiť metódu bootstrap na odhad vlastností (napr. Strednej kvadratickej chyby) odhadu. (C3)

2. EKONÓMIA

Cieľ: Umožniť študentom aplikovať základné princípy mikroekonómie, makroekonómie a financií pre aktuársku prácu.

2.1 MAKROEKONÓMIA
2.1.1 Vysvetliť základné makroekonomické veličiny (napr. HDP) používané na porovnanie ekonomík krajín. (B2)
2.1.2 Opísať štruktúru verejných financií rozvinutej krajiny. (A1)
2.1.3 Vysvetliť vplyv fiškálnej a menovej politiky na ekonomiku, vrátane vplyvu na finančné trhy. (B2)
2.1.4 Vysvetliť úlohu medzinárodného obchodu, výmenných kurzov a platobnej bilancie v hospodárstve. (B2)
2.1.5 Vysvetliť vplyv úspor a spotreby na ekonomiku. (B2)
2.1.6 Vysvetliť hlavné faktory ovplyvňujúce úroveň úrokových sadzieb, mieru inflácie, výmenný kurz, úroveň zamestnanosti a mieru rastu rozvinutej krajiny. (B2)
2.1.7 Opísať funkciu peňazí v hospodárstve. (B1)
2.1.8 V Vysvetliť, ako sa určujú úrokové sadzby. (B2)
2.1.9 Vysvetliť vzťah medzi peniazmi a úrokovými sadzbami. (B2)
2.1.10 Vysvetliť, ako makroekonomické politiky ovplyvňujú podniky. (B2)

2.2 MIKROEKONÓMIA
2.2.1 Vysvetliť koncepciu užitočnosti a spôsob, akým subjekty maximalizujúce užitočnosť určujú spotrebu. (B2)
2.2.2 Vysvetliť elasticitu ponuky a dopytu a vplyv rôznych úrovní pružnosti na trh. (B2)
2.2.3 Vysvetliť interakciu medzi ponukou a dopytom a spôsobom, akým sa dosahujú rovnovážne trhové ceny. (B2)
2.2.4 Vysvetliť rôzne cenové stratégie, ktoré môžu firmy používať. (B2)
2.2.5 Vysvetliť hlavné ekonomické koncepty, ktoré sa týkajú voľby podnikov v súvislosti s krátkodobými a dlhodobými investičnými a produkčnými rozhodnutiami. (B2)
2.2.6 Vysvetliť konkurenčné trhy a spôsob ich fungovania. (B2)
2.2.7 Vysvetliť ziskovosť na trhoch s nedokonalou konkurenciou. (B2)

2.3 EKONÓMIA FINANCIÍ
2.3.1 Zhodnotiť vlastnosti modelov cien dlhopisov. (B5)
2.3.2 Vysvetliť modely oceňovania aktív (napr. Model oceňovania kapitálových aktív). (B2)
2.3.3 Vysvetliť, ako možno použiť trhové údaje na vytvorenie výnosovej krivky. (B2)
2.3.4 Vysvetliť vlastnosti jedno- a multifaktorových modelov návratnosti aktív. (B2)
2.3.5. Vysvetlite predpoklady teória portfólia založeného na strednej hodnote a rozptyle a jej hlavné výsledky
2.3.6 Vysvetliť charakteristiky peňažných tokov rôznych typov opcií. (A2)
2.3.7 Vysvetliť vlastnosti lognormálneho rozdelenia a jeho použiteľnosť na oceňovanie opcií. (B2)
2.3.8 Vysvetliť Black-Scholesov vzorec. (B2)
2.3.9 Vypočítať hodnotu európskych a amerických put a call opcií. (B3)
2.3.10 Simulovať ceny akcií vrátane použitia techník znižovania rozptylu. (B3)
2.3.11 Vysvetliť výpočet a použitie ceny opcie parciálneho derivátu. (B2)
2.3.12 Vysvetliť, ako riadiť riziko pomocou delta-hedgingu. (C3)
2.3.13 Vysvetliť výhody a nevýhody rôznych mier investičného rizika (napr. Value at Risk, rozptyl výnosov). (B2)
2.3.14 Vysvetliť hlavné zistenia o behaviorálnych financiách a spôsob ich uplatnenia. (B4)

3. FINANCIE

Cieľ: Umožniť študentom aplikovať základné princípy finančnej teórie, účtovníctva, podnikových financií a finančnej matematiky pre aktuársku prax.

3.1 FINANČNÉ VYKAZOVANIE A DANE
3.1.1 Opísať základné princípy zdaňovania osôb a podnikov a zdaňovania investícií držaných inštitúciami. (A1)
3.1.2 Vysvetliť, prečo sú spoločnosti povinné predkladať výročné správy a účtovné závierky. (B2)
3.1.3 Vysvetliť základné účtovné koncepty a pojmy, opísať hlavné zdroje účtovnej regulácie. (B2)
3.1.4 Vysvetliť hodnotu podávania správ o environmentálnej, sociálnej a hospodárskej udržateľnosti a iných alternatívach k tradičnému finančnému výkazníctvu a opísať možný obsah takýchto správ. (B2)
3.1.5 Vysvetliť základnú štruktúru podnikových a skupinových účtov. (B2)
3.1.6 Vysvetliť účel hlavných zložiek podnikových účtov a interpretovať ich. (B4)
3.1.7 Vytvorenie jednoduchej súvahy a výkazu ziskov a strát. (B6)
3.1.8 Vypočítať a interpretovať finančné a účtovné ukazovatele. (B4)

3.2 CENNÉ PAPIERE A INÉ FORMY FINANČNÝCH FINANCIÍ
3.2.1 Vysvetliť charakteristiky rôznych foriem vlastného kapitálu z pohľadu emitenta a investora. (B2)
3.2.2 Vysvetliť charakteristiky rôznych foriem dlhodobého dlhového kapitálu z pohľadu emitenta a investora. (B2)
3.2.3 Vysvetliť charakteristiky rôznych foriem krátkodobého a strednodobého financovania z pohľadu emitenta a investora. (B2)
3.2.4 Opísať úlohu derivátových cenných papierov v oblasti podnikových financií. (B1)
3.2.5 Opísať metódy, ktoré môže spoločnosť použiť na získanie kapitálu prostredníctvom emisie cenných papierov. (A1)

3.3 FINANČNÁ MATEMATIKA
3.3.1 Vypočítať súčasné a akumulované hodnoty peňažných tokov pomocou deterministických úrokových sadzieb (vrátane zloženého úročenia v rôznych intervaloch a spojitého úročenia). (B3)
3.3.2 Vysvetliť reálne a nominálne úrokové miery a peňažné toky súvisiace s infláciou. (B3)
3.3.3 Vypočítať hodnotu forwardového kontraktu. (B3)
3.3.4 Vysvetliť hlavné koncepty a pojmy, ktoré sú základom teórie časovej štruktúry úrokových sadzieb. (B2)
3.3.5 Uplatňovať časovú štruktúru úrokových sadzieb na modelovanie rôznych peňažných tokov vrátane výpočtu citlivosti hodnoty na zmeny v časovej štruktúre. (B3)
3.3.6 Vysvetliť, ako sa pri imunizácii portfólia pasív používa durácia a konvexita. (B2)
3.3.7 Vypočítať očakávanú súčasnú hodnotu a rozptyl peňažných tokov pomocou jednoduchej stochastickej úrokovej teórie. (B3)

3.4 PODNIKOVÉ FINANCIE
3.4.1 Opíšte rôzne možné štruktúry pre podnik a ich výhody a nevýhody. (B2)
3.4.2 Opíšte možné zdroje financovania podniku a vysvetlite faktory ovplyvňujúce výber kapitálovej štruktúry a dividendovej politiky. (B2)
3.4.3 Vysvetliť kapitálové rozpočtovanie a vypočítať náklady na kapitál. (B3)
3.4.4 Vypočítať návratnosť investície projektu pomocou rôznych metód a vyhodnotiť každú metódu. (C5)

4. FINANČNÉ SYSTÉMY

Cieľ: umožniť študentom pochopenie finančného prostredia na ktoré je naviazaná väčšina aktuárskych činností. Kľúčové produkty a princípy poistenia, dôchodkového zabezpečenia a ostatných oblastí spojených s tradičnými a novými aktuárskymi aktivitami.
4.1 ÚLOHA A ŠTRUKTÚRA FINANČNÝCH SYSTÉMOV
4.1.1 Popísať úlohu a hlavné formy národných a medzinárodných finančných trhov. (A1)
4.1.2 Vysvetliť vzťah medzi finančnými zdrojmi, reálnymi zdrojmi a cieľmi spoločnosti. (B2)
4.1.3 Vysvetliť vzťah medzi finančnými zdrojmi, reálnymi zdrojmi a národnými cieľmi. (B2)
4.1.4 Popísať úlohu súkromných a osobných záujmov pri rozhodovaní vo vládnych a súkromných inštitúciách a vysvetliť zastupiteľskú teóriu a zákaz konfliktov záujmov a povinností. (B2)

4.2 ÚČASTNÍCI NA FINANČNÝCH SYSTÉMOCH
4.2.1 Popísať hlavné znaky nasledovných inštitúcií a analyzovať ich vplyv na finančné trhy: národné vlády, centrálne banky, burzy cenných papierov, národné a medzinárodné finančné inštitúcie, národní a medzinárodní regulátory. (B4)
4.2.2 Popísať hlavných účastníkov finančných trhov a vysvetliť ich ciele a úlohy (napríklad investičné banky, retailové banky, investičnú správcovskú spoločnosť, dôchodkové fondy, poisťovne a zaisťovne, nefinančné korporácie, štátne fondy, poskytovatelia mikrofinancovania, neregulované organizácie). (B2)
4.2.3 Opísať typické modely prevádzky a riadenia spoločností pre nasledujúce inštitúcie a Vysvetliť, ako umožňujú inštitúciám splniť ich ciele: poisťovňu, zaisťovňu, penzijný fond, retailovú banku, investičnú správcovskú spoločnosť. (C2)

4.3 FINANČNÉ PRODUKTY A DÁVKY
4.3.1 Opísať hlavné druhy dávok sociálneho zabezpečenia a finančných produktov s nimi spojenými a vysvetliť, ako spĺňajú ciele emitentov a príjemcov. (B2)
4.3.2 Vysvetliť hlavné zásady poistenia a dôchodkov, ktoré majú vplyv na tieto dávky a produkty. (B2)

4.4 FAKTORY OVPLYVUJÚCE ROZVOJ A STABILITU FINANČNÉHO SYSTÉMU
4.4.1 Opísať hlavné faktory ovplyvňujúce vývoj finančných systémov (vrátane demografických zmien, hospodárskeho rozvoja, technologických zmien a klimatických zmien). (B1)
4.4.2 Vysvetliť hlavné prvky a účel obozretnej a trhovej regulácie. (B2)
4.4.3 Vysvetliť hlavné riziká pre stabilitu národných a globálnych finančných systémov. (B2)

5. AKTÍVA

Cieľ: Umožniť študentom aplikovať techniky oceňovania aktív a teóriu investícií na aktuársku prácu.
5.1 INVESTÍCIE A TRHY
5.1.1 Opísať charakteristiky hlavných investičných aktív a trhov s takýmito aktívami. (A1)
5.1.2 Opísať charakteristiky hlavných derivátových investícií (vrátane forwardov, futurít, opcií a swapov) a trhov s takýmito investíciami. (A1)
5.1.3 Vysvetliť hlavné ekonomické vplyvy na úroveň cien na investičnom trhu a celkové výnosy. (B2)
5.1.4 Opísať a Vysvetliť teoretické a historické vzťahy medzi celkovými výnosmi a zložkami celkových výnosov hlavných tried aktív a kľúčových ekonomických ukazovateľov. (B2)

5.2 OCEŇOVANIE AKTÍV
5.2.1 Použitie modelu oceňovania kapitálových aktív (CAPM) na výpočet požadovanej návratnosti určitého aktíva, s ohľadom na príslušné vstupy, a teda vypočítať hodnotu majetku. (B3)
5.2.2 Použitie viacfaktorového modelu na výpočet požadovaného výnosu konkrétneho aktíva, s ohľadom na príslušné vstupy, a teda výpočet hodnoty majetku. (B3)
5.2.3 Vysvetliť pojmy: efektívny trh, kompletný trh, arbitráž, hedžing. (B2)
5.2.4 Vysvetliť koncepty, na ktorých sú založené rizikovo neutrálny a cenový deflátor (State-Price Deflator) používané pri oceňovaní derivátových cenných papierov a aplikujte ich v jednoduchých situáciách. (B3)
5.2.5 Opísať vlastnosti rôznych stochastických modelov časovej štruktúry úrokových sadzieb. (B2)
5.2.6 Vysvetliť obmedzenia vyššie opísaných modelov a popísať pokusy o ich riešenie. (B2)

5.3 RIADENIE PORTFÓLIA
5.3.1 Vysvetliť princípy a ciele investičného riadenia a analýza investičných potrieb inštitucionálneho alebo individuálneho investora. (B4)
5.3.2 Opísať metódy oceňovania portfólií aktív a vysvetliť ich vhodnosť v rôznych situáciách. (B2)
5.3.3 Použiť modernú teóriu portfólia (mean-variance portfolio theory) na výpočet optimálneho portfólia a opísať obmedzenia tohto prístupu. (B3)
5.3.4 Použiť modernú teóriu portfólia (mean-variance portfolio theory) na výpočet očakávanej návratnosti a rizika portfólia mnohých rizikových aktív, s primeranými vstupmi (B3)
5.4 INVESTIČNÁ STRATÉGIA A MERANIE VÝKONNOSTI
5.4.1 Vysvetliť, ako možno použiť modelovanie aktív/pasív na vytvorenie vhodnej investičnej stratégie. (B2)
5.4.2 Vysvetliť metódy kvantifikácie rizika investovania do rôznych tried a podtried investícií. (B2)
5.4.3 Vysvetliť použitie rizikového plánovania na kontrolu rizík v portfóliu. (B2)
5.4.4 Analýza výkonnosti investičného portfólia vo vzťahu k benchmarku. (B4)

6. DÁTA A SYSTÉMY

Cieľ: Umožniť študentom aplikovať metódy zo štatistiky a informatiky na súbory reálnych dát s cieľom odpovedať na obchodné a iné otázky, najmä pri aplikáciách v oblasti dlhodobého a krátkodobého poistenia, sociálneho zabezpečenia, dôchodkových dávok, zdravotnej starostlivosti a investícií.

6.1 DÁTA AKO ZDROJ PRO RIEŠENIE PROBLÉMOV
6.1.1 Opísať možné ciele analýzy dát (napr. opisné, inferenčné, prediktívne). (B2)
6.1.2 Opísať fázy vykonávania analýzy dát na riešenie reálnych problémov vedeckým spôsobom a opísať nástroje vhodné pre každú fázu. (C2)
6.1.3 Opísať zdroje dát a vysvetliť charakteristiky rôznych zdrojov dát vrátane extrémne veľkých súborov dát. (B4)
6.1.4 Opísať bežné dátové štruktúry a systémy na ukladanie dát. (A1)
6.1.5 Opísať a vysvetliť opatrenia kvality dát. (B2)
6.1.6 Použiť vhodné nástroje na čistenie, reštrukturalizáciu a transformáciu dát, aby boli vhodné na analýzu. (C3)

6.2 ANALÝZA DÁT
6.2.1 Opísať účel popisnej analýzy dát. (B2)
6.2.2 Použiť primerané nástroje na výpočet vhodnej súhrnnej štatistiky a vykonať vizualizáciu dát. (C4)
6.2.3 Použiť analýzu hlavných komponentov na zníženie rozmerov komplexného dátového súboru. (C4)
6.2.4 Použiť počítačový balík na odhad distribučnej funkcie súboru údajov a na výpočet primeraných mier zhody modelu s pozorovaním. (C4)
6.2.5 Použiť počítačový balík na odhad jednofaktorového alebo viacfaktorového lineárneho regresného modelu na podkladové dáta a interpretujte výstup. (C4)
6.2.6 Použiť počítačový balík na odhad modelu prežitia na podkladové dáta a interpretovať výstup. (C4)
6.2.7 Použiť počítačový balík na odhad zovšeobecneného lineárneho modelu (GLM) na podkladové dáta a interpretovať výstup. (C4)

6.3 ŠTATISTICKÉ UČENIE (STATISTICAL LEARNING)
6.3.1 Vysvetliť význam pojmov štatistické učenie a strojové učenie a rozdiel medzi učením s učiteľom (supervised learning) a učením bez učiteľa (unsupervised learning). (B2)
6.3.2 Vysvetliť, kedy je strojové učenie vhodným prístupom k riešeniu problémov a opísať príklady typov problémov, ktoré sa zvyčajne riešia strojovým učením, vysvetľujúc rozdiel medzi diskrétnymi a spojitými prístupmi. (B2)
6.3.3 Opísať bežne používané techniky strojového učenia v každej zo štyroch oblastí definovaných rozdelením na učenie s učiteľom/bez učiteľa a diskrétnym/spojitým prístupom. (B2)
6.3.4 Použiť vhodný počítačový balík na aplikovanie techník založených na neurónovej sieti a rozhodovacích stromoch na jednoduché problémy strojového učenia. (C3)

6.4 OTÁZKY PROFESIONÁLNEHO RIADENIA A RIZIKA
6.4.1 Vysvetliť etické a regulatórne otázky spojené s prácou s osobnými údajmi a extrémne veľkými súbormi údajov. (B2)
6.4.2 Vysvetliť hlavné otázky, ktorými sa má zaoberať politika správy údajov a jej význam pre organizáciu. (B2)
6.4.3 Vysvetliť riziká spojené s používaním údajov (vrátane algoritmického rozhodovania). (B2)

6.5 VIZUALIZÁCIA DÁT A REPORTING
6.5.1 Prezentovať kľúčové závery analýzy vhodnou vizualizáciou dát. (C6)
6.5.2 Vysvetliť význam a hodnotu reprodukovateľného výskumu a opísať prvky potrebné na zabezpečenie reprodukovateľnosti analýzy dát. (B2)

7 AKTUÁRSKE MODELY

Cieľ: umožniť študentom aplikovať stochastické procesy v aktuárskej práci, najmä v oblasti krátkodobého a dlhodobého poistenia, sociálneho zabezpečenia, penzijného poistenia, v oblasti zdravotnej starostlivosti a investovania

7.1 PRINCÍPY AKTUÁRSKEHO MODELOVANIA
7.1.1 Popísať, prečo a ako sa používajú modely, vrátane použitia modelov pre ocenenie produktov, tvorbu rezerv a modelovanie kapitálu
7.1.2 Vysvetliť dôvody, v čom sú modely prínosné a aké sú ich obmedzenia; analýza reálnych príkladov
7.1.3 Vysvetliť rozdiely medzi stochastickým a deterministickým modelom; identifikovať ich výhody a nevýhody
7.1.4 Popísať charakteristiky modelu založeného na scenároch a charakteristiky proxy modelov, vrátane vysvetlenia ich použitia
7.1.5 Popísať všeobecne, ako rozhodnúť, že model je vhodný pre dané použitie
7.1.6 Vysvetliť rozdiely medzi krátkodobými a dlhodobými vlastnosťami modelov, z pohľadu dĺžky trvania záväzkov a vysvetliť relevantnosť týchto rozdielov vzhľadom na posúdenie vhodnosti modelu na konkrétne použitie
7.1.7 Popísať všeobecne ako analyzovať potenciálny výstup z modelu a vysvetliť, prečo je vyššie uvedené relevantné pre voľbu modelu
7.1.8 Vysvetliť, aké sú žiaduce vlastnosti rizikových ukazovateľov
7.1.9 Vypočítať rizikové ukazovatele, vrátane Value at Risk, Tail Value at Risk a vysvetliť ich vlastnosti a obmedzenia
7.1.10 Vykonať testovanie citlivosti predpokladov, realizovať záťažové scenáre pre predpoklady a vysvetliť, prečo dané tvorí dôležitú časť modelovacieho procesu
7.1.11 Vypracovať auditovateľný záznam, ktorý umožní podrobnú kontrolu a dôkladné preverenie modelu.
7.1.12 Vysvetliť faktory, ktoré treba zohľadniť pri komunikácii výsledkov získaných aplikáciou modelu a vypracovať príslušnú dokumentáciu

7.2 ZÁKLADY MODELOV VÝŠKY ŠKODY
7.2.1 Identifikovať triedy pravdepodobnostných rozdelení vhodných na modelovanie výšky škody, vrátane extrémnych hodnôt a vzťahy medzi nimi.
7.2.2 Aplikovať nasledovné techniky pre tvorbu nových pravdepodobnostných rozdelení: násobenie konštantou, umocňovanie, transformácia pomocou exponenciálnej funkcie, ich mix.
7.2.3 Vypočítať rôzne ukazovatele pre váhu chvosta pravdepodobnostného rozdelenia a interpretovať výsledky za účelom porovnania chvostov pravdepodobnostných rozdelení

7.3 ZÁKLADY MODELOV FREKVENCIE ŠKODY
7.3.1 Vysvetliť charakteristiky pravdepodobnostných rozdelení pre modelovanie frekvencie škody, napríklad Poissonovo rozdelenie, zmiešané Poissonovo rozdelenie, binomické rozdelenie, negatívne binomické rozdelenie, geometrické rozdelenie
7.3.2 Identifikovať aplikácie, v ktorých jednotlivé rozdelenia môžu byť použité, vysvetliť dôvody prečo, aplikácia pravdepodobnostné rozdelenia s danými parametrami

7.4 ZÁSADY ZLOŽENÝCH MODELOV
7.4.1 Vypočítať príslušné momenty, pravdepodobnosti a iné ukazovatele rozdelení pre modely kolektívneho rizika (združené modely)
7.4.2 Skonštruovať model kolektívneho rizika a následne vypočítaj pravdepodobnosť škody. Aplikácia numerických metód: Panjerova rekurzia a rýchla Fourierova transformácia
7.4.3 Vyhodnotiť efekt modifikácie poistného krytia (spoluúčasť, limity a spolupoistenie) a infláciu v modeloch kolektívneho rizika.

7.5 MODELY PREŽITIA
7.5.1 Aplikovať viacstavový Markovovský reťazec a modely Markovovských procesov
7.5.2 Odvodiť odhad maximálnej vierohodnosti pre intenzity prechodu v modeli prechodov medzi viacerými stavmi s konštantnou intenzitou prechodu po častiach medzi jednotlivými stavmi
7.5.3 Vysvetliť koncept modelov prežitia
7.5.4 Vypočítať a interpretovať štandardné pravdepodobnostné funkcie, vrátane pravdepodobností prežitia a úmrtia, sily úmrtnosti a úplných a skrátených úmrtnostných tabuliek
7.5.5 Pre modely zaoberajúce sa viacerými životmi a/alebo viacerými stavmi vysvetliť náhodné premenné spojené s modelom, vypočítať marginálnu a podmienenú pravdepodobnosť a momenty
7.5.6 Popísať základné formy heterogenity v populácii a spôsoby ako dochádza k selekcii

7.6 AKTUÁRSKE APLIKÁCIE
7.6.1 Definovať jednoduchú zmluvu pre náhodné plnenie závisiace na stave jednej entity (napríklad anuitné plnenia), na základe vzniku špecifikovanej udalosti. Odvodiť vzťahy pre strednú hodnotu a disperziu súčasnej hodnoty poistného plnenia pre danú zmluvu a následne ich vyhodnotiť, všetko za predpokladu konštantnej úrokovej miery.
7.6.2 Aplikovať modely prežitia na jednoduchý problém dlhodobého poistenia, penzijného fondu, bankovníctva, najmä modely pre výpočet poistného a rezerv pre zmluvy životného poistenia a pre oblasť bankovníctva modely pre potenciálne nesplatenie pôžičky.
7.6.3 Definovať jednoduchú zmluvu s náhodným plnením závisiacim na stave viacerých entít. Odvodiť vzťahy pre strednú hodnotu súčasnej hodnoty plnení zo zmluvy, všetko za predpokladu konštantnej úrokovej miery.
7.6.4 Popísať a aplikovať metódy projekcií a ocenenie súčasnej hodnoty peňažných tokov, ktoré sú náhodné vzhľadom na viacero stavov a viacero dekrementných udalostí. Aplikuj ich na poistné zmluvy a penzijné schémy.
7.6.5 Popísať a aplikovať metódy projekcií a ocenenia očakávaných finančných tokov, pre náhodné viacstavové finančné toky pre účely ocenenia produktov, tvorbu rezerv, ohodnotenia profitability, vrátane primeraného zohľadnenia nákladov (aplikácia pre životné poistenie, neživotné poistenie a penzijné schémy).
7.6.6 Popísať a aplikovať techniky pre analyzovanie škodových trojuholníkov a projekcia konečnej výšky škody. Porovnať deterministické a stochastické metódy pre odhad škodových rezerv a popísať vývoj škôd.
7.6.7 Popísať rôzne metódy pre ocenenie neživotného portfólia, vysvetliť ich relatívne výhody a nevýhody. Aplikovať rôzne metódy na primerané situácie:
a) GLM model na heterogénne portfólio, napr. poistenie motorových vozidiel)
b) metódu kredibility na portfólio s volatilným rizikom, napr. z dôvodu malého objemu.
Popísať a aplikovať techniky na výpočet základnej zaistnej zmluvy.

8 RIADENIE RIZÍK V AKTUÁRSKEJ OBLASTI

Cieľ: umožniť študentom aplikovať základné prvky individuálneho a podnikového riadenia rizík s cieľom analyzovať problémy týkajúca sa rizík, ktorým je entita vystavená a odporučiť vhodné riešenia

8.1 RIZIKOVÉ PROSTREDIE
8.1.1 Aplikovať koncept aktuárskeho kontrolného cyklu v procesoch riadenia rizík.
8.1.2 Vysvetliť koncept podnikového riadenia rizík (ERM).
8.1.3 Analyzovať prvky operatívneho prostredia a ich význam vzhľadom na ERM proces:
a) legislatívne a regulatórne prostredie
b) finančné a investičné trhy
c) udržateľnosť environmentálnych faktorov
d) operatívnu časť organizácie, vrátane požiadavky na konkrétne produkty a služby
8.1.4 Vysvetliť, prečo finančné inštitúcie potrebujú kapitál a rôzne kapitálové opatrenia, vrátane regulatórnej požiadavky na kapitál a ekonomického kapitálu.
8.1.5 Definovať rizikový apetít a rizikovú kultúru a vysvetli dôležitosť prístupu hlavných zúčastnených strán k riziku.
8.1.6 Vyhodnotiť prvky ERM rámca pre danú organizáciu.

8.2 IDENTIFIKÁCIA RIZÍK
8.2.1 Popísať a klasifikovať rôzne typy rizík, vrátane finančného rizika, poistného rizika, environmentálneho rizika, operačného rizika a obchodného rizika.
8.2.2 Vysvetliť, ako dizajn rôznych produktov a služieb ovplyvňuje rizikovú expozíciu protistrany, s ktorou sa transakcia realizuje a analyzovať expozíciu pre konkrétnu transakciu.
8.2.3 Vysvetliť, ako charakteristika strán transakcie ovplyvňuje povahu rizika jednotlivých strán a analyzovať expozíciu pre konkrétnu transakciu.
8.2.4 Vysvetliť dôvod klasifikácie rizík.
8.2.5 Vysvetliť rozdiely medzi rizikom (merateľným) a neistotou (nemerateľnou).
8.2.6 Vysvetliť koncept poolovania rizík a portfóliový prístup k celkovému manažmentu rizík.

8.3 OCENENIE A MODELOVANIE RIZÍK
8.3.1 Vysvetliť použitie modelov pre riadenie rizík v kontexte:
a) ocenenia produktov
b) tvorby rezerv
c) oceňovania
d) manažmentu kapitálu, vrátane zohľadnenia nákladov,
8.3.2 Vysvetliť princípy a proces stanovenia predpokladov ako vstupov modelu.
8.3.3 Popísať rôzne metódy agregácie rizík, vysvetliť ich relatívne výhody a nevýhody a použiť tieto techniky na modelovanie závislostí.
8.3.4 Vysvetliť výhody diverzifikácie, princípy alokácie a kontribúcie rizika, a ako sa môžu použiť pri alokácii kapitálu vzhľadom na riziká, ktorým sú vystavené jednotlivé druhy poistení.
8.3.5 Aplikovať rôzne koncepty mier rizika: Value-at-Risk, Expected Shortfall a stresové scenáre/testovanie vo vzťahu k manažmentu kapitálu
8.3.6 Aplikovať tieto modely na praktické problémy v poisťovníctve, penzijných fondoch a v novovznikajúcich oblastiach aktuárskej praxe.

8.4 ZMIERŇOVANIE A MANAŽMENT RIZÍK
8.4.1 Vysvetliť najbežnejšie techniky zmierňovania rizík a riadenia rizík:
a) vyhýbanie sa riziku
b) akceptovanie rizika
c) zníženie rizika
d) presun rizika
e) monitorovanie rizika
8.4.2 Popísať princípy riadenia súladu aktív a záväzkov a aplikovať ich na záväzky držané finančnými inštitúciami.
8.4.3 Analyzovať prvky riadenia rizík na konkrétne problémy podnikania a odporučiť vhodnú stratégiu riadenia rizík.
8.4.5 Identifikovať a analyzovať rôzne zúčastnené strany, ich záujmy a vplyv na stratégiu riadenia rizík.
8.4.6 Vysvetliť implikácie konkrétneho rizika pre potreby tvorby kapitálu, vrátane ekonomických a regulátornych kapitálových požiadaviek.

8.5 MONITOROVANIE RIZÍK A ICH KOMUNIKÁCIA
8.5.1 Vysvetliť, ako zbieranie údajov a analýza monitorovania výskytu rizika závisia od iného stupňa kontrolného cyklu a pripraviť plán zhromažďovania údajov pre daný rizikový profil
8.5.2 Vysvetliť použitie monitorovania výskytu rizika a aplikovať výsledky monitorovania na revidovaný model a predpoklady a zlepšiť budúce riadenie rizík
8.5.3 Popísať možnosti (podložené dôkladnými argumentami) v oblasti merania a riadenia rizík manažmentu a zúčastneným stranám.

9 OSOBNÁ A PROFESNÁ AKTUÁRSKA PRAX

Cieľ: Umožniť študentom aplikovať technické vedomosti a zručnosti efektívnym, praktickým a profesionálnym spôsobom.

9.1 EFEKTÍVNA KOMUNIKÁCIA
9.1.1 Vysvetliť bežné techniky používané v efektívnej ústnej a písomnej komunikácii
9.1.2 Použiť efektívne techniky komunikácie na komunikáciu výsledkov aktuárskej práce pre relevantné publikum spolupracovníkov, manažérov alebo klientov.
9.1.3 Pripraviť komplexný súhrn technických aktuárskych výsledkov.
9.1.4 Pripraviť efektívny manažérsky sumár pre výsledok aktuárskej práce.
9.1.5 Vysvetliť závery, ktoré majú byť dané do pozornosti po revízii inej aktuárskej práce.
9.1.6 V konzultácii s manažérom vyhodnotiť problém za účelom dostatočného porozumenia pracovnému projektu, ku ktorému sa má pristúpiť.
9.1.7 Kde je to vhodné, vysvetliť dôležitosť uistenia sa, že neistota spájajúca sa s riešením bola efektívne komunikovaná.
9.1.8 Vytvoriť vhodnú trvalú dokumentáciu pre výsledok aktuárskej práce.

9.2 RIEŠENIE PROBLÉMOV A PRIÍJMANIE ROZHODNUTÍ
9.2.1 Aplikovať primerane aktuársky kontrolný cyklus.
9.2.2 Vyhodnotiť, či sa zobrali do úvahy všetky významné faktory pri návrhu riešenia.
9.2.3 Analyzovať a prioritizovať potreby jednotlivých strán pri dizajne riešenia.
9.2.4 Rozlíšiť významné faktory od ostatných faktorov (napr. významné externé sily od ostatných síl).
9.2.5 Porozumieť účelu stratégie a je vzťah ku konkurenčnej výhode
9.2.6 Vysvetliť ako kultúra a štruktúra organizácie ovplyvňujú proces rozhodovania
9.2.7 Aplikovať proces rozhodovania na konkrétnu prípadovú štúdiu
9.2.8 Aplikovať všeobecné techniky time managementu v malom projekte, ktoré budú prínosné pre vlastnú prácu a prácu tímu.
9.2.9 Vysvetliť faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri rozhodovaní sa, či eskalovať rozhodnutie vzťahujúce sa k projektu vyššiemu manažmentu.
9.2.10 Použiť všeobecné techniky projektového manažmentu pre návrh a implementáciu pracovného plánu.

9.3 PROFESNÉ ŠTANDARDY
9.3.1 Vysvetliť rozlišovacie črty profesie.
9.3.2 Porozumieť dôležitosti profesných štandardov ( kódex správania, kvalifikačný štandard, štandard praxe a pod.) a etike aktuárskej práce.
9.3.3 Vysvetliť potrebu disciplinárneho procesu pre profesiu.
9.3.4 Porozumieť udalostiam, ktoré by viedli k obvineniu z profesionálneho pochybenia a ako disciplinárny poriadok by sa mal aplikovať v takomto prípade.
9.3.5 Vysvetliť aký vplyv môžu mať štandardy asociácie na pracovné zadanie.
9.3.6 Vysvetliť štruktúru a riadenie Slovenskej spoločnosti aktuárov
9.3.7 Vysvetliť záväzky aktuára vo vzťahu ku klientom, regulátorovi, ostatným zúčastneným stranám a širokej verejnosti.
9.3.8 Vysvetliť s ohľadom na pracovné zadanie potreby prioritizácie profesionálne zodpovednosti a verejného záujmu nad osobným ziskom.

9.4 PROFESIONALIZMUS V PRAXI
9.4.1 Analyzovať typické situácie, ktoré by mohli viesť k obvineniu z profesionálneho pochybenia a identifikovať opatrenia, ktoré by sa prijali, aby sa vyhlo pochybeniu.
9.4.2 Analyzovať situácie, v ktorých integrita aktuára môže byť vystavená tlaku a vypracovať plán pre úspešné zvládanie takýchto situácií.
9.4.3 Vysvetliť dôležitosť dokumentačnej práce a prvky akceptovateľnej dokumentácie za účelom dosiahnutia úspešného auditného záznamu.
9.4.4 Porozumieť dôležitosti kontrolnej práce a zvážiť potrebu posúdenia ďalšou odbornou stranou.
9.4.5 Aplikovať profesné štandardy a etiku v primeraných situáciách v prípadovej štúdii.
9.4.6 Popísať ako monitorovať zmeny štandardov a ako sa rozhodnúť, ktoré ustanovenia sa aplikujú na konkrétne pracovné zadanie.
9.4.7 Porozumieť ako určiť, ktorý štandard aplikovať a ktoré sú prvoradé, ak sa má zadanie riadiť profesnými štandardami viac ako jednej aktuárskej organizácie.
9.4.8 Vyhodnotiť aktuálnu úroveň profesného rozvoja a osobných limitov pre akceptovanie konkrétneho aktuárskeho pracovného zadania.

9.5 POVEDOMIE O MEDZINÁRODNÝCH INŠTITÚCIACH A ŠTANDARDOCH
9.5.1 Vysvetliť úlohy a kľúčové črty Medzinárodnej aktuárskej asociácie (IAA), vrátane riadiacich štruktúr, protokolov pre členské asociácie, sekcie, kolokviá a kongresy.
9.5.2 Vysvetliť úlohy a kľúčové črty Európskej aktuárskej asociácie (AAE), vrátane riadiacich štruktúr a dohovoru a vzájomnom uznávaní.
9.5.3 Vysvetliť úlohu plného členstva v asociácii a vzťahu k národnej asociácii.

ARCHÍV

Sylaby aktuárskeho vzdelania SSA
do 23.11.2020

Tento dokument vymedzuje požiadavky na vzdelanie a vedomosti kvalifikovaných aktuárov Slovenskej spoločnosti aktuárov (ďalej len „SSA“).

Za účelom zabezpečenia overenia splnenia požiadaviek sylabov aktuárskeho vzdelania SSA (ďalej len „sylaby“) je ustanovená Komisia pre vzdelávanie SSA (ďalej len „komisia“). V prípade nefunkčnosti komisie jej právomoci preberá rada SSA.

Komisia rozhoduje o akreditovaní univerzít a iných vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú študijné programy v súlade s týmito sylabami a požiadajú o akreditáciu. Neočakáva sa, že študijné programy, za účelom akreditácie, budú presne pokrývať predmety podľa vyššie uvedeného členenia. Univerzity a iné vzdelávacie inštitúcie si môžu určiť, akým spôsobom budú svoje programy organizovať, napr. v akom poradí a členení budú jednotlivé predmety vyučovať. Pri rozhodovaní Komisie, či udeliť úplnú alebo čiastočnú akreditáciu, Komisia bude brať do úvahy či a nakoľko celkový obsah študijného programu pokrýva obsah Základných sylabov.

Sylaby sú členené na tri časti:

  1. Všeobecné znalosti a schopnosti,
  2. Základné sylaby,
  3. Špecializácia

Všeobecné znalosti a schopnosti sú schopnosti, ktoré má mať každý kvalifikovaný aktuár SSA. Predpokladá sa, že ich nadobudol počas svojho vzdelávania (na strednej či vysokej škole) alebo praxe. Očakáva sa, že budú neformálne skúšané počas tohto vzdelávania napríklad formou obhajoby diplomovej práce, vytvorenia materiálu v cudzom jazyku, v rámci práce na projekte alebo využívaním v praxi.

Základné sylaby obsahujú zoznam hlavných predmetov aktuárskeho štúdia. Toto štúdium je možné absolvovať na univerzite, v inej vzdelávacej institúcie alebo iným preukázateľným spôsobom.

Špecializáciou sa rozumie súhrn znalostí, ktoré sú potrebné pre to, aby sa kvalifikovaný aktuár stal špecialistom pre určitú oblasť aktuárskej práce. Každý kvalifikovaný aktuár by mal mať hlbšie vedomosti v minimálne jednej oblasti špecializácie. Špecializácia môže byť dosiahnutá okrem iného napríklad nadstavbovým alebo postgraduálnym štúdiom danej oblasti, výskumom alebo praxou.

Všeobecné znalosti a schopnosti sú špecifikované v Prílohe 1, Základné sylaby v Prílohe 2 a Špecializácia je špecifikovaná v Prílohe 3.

Tieto Sylaby aktuárskeho vzdelania boli schválené valným zhromaždením SSA konaným dňa 27.3.2014. Tieto Sylaby nadobúdajú účinnosť 1.7.2014. Týmto sa k 1.7.2014 rušia Sylaby aktuárskeho vzdelávania Slovenskej spoločnosti aktuárov schválené valným zhromaždením dňa 19.12.2011.

Príloha 1
Všeobecné znalosti a schopnosti

Všeobecné znalosti a schopnosti pozostávajú zo 4 oblastí.

Formálne posúdenie tejto časti nie je nutné.

Oblasť 1 – Počítačové aplikácie

Cieľ: Získať základy moderných počítačových metód potrebných pre prácu aktuára. Očakávajú sa pracovné znalosti a zručnosti z oblasti moderných informačných a komunikačných technológií potrebných pre prácu aktuára, napríklad VBA, R, SAS, RESQ, Prophet, MoSes.

Oblasť 2 – Štruktúry a legislatívne nástroje v Európskej únii

Cieľ: Ovládať štruktúry a legislatívne nástroje EÚ.

  1. Význam medzinárodných štruktúr a ich význam
  2. Pochopenie odlišností jednotlivých krajín
  3. Štruktúry v rámci EÚ
  4. Právne predpisy EÚ relevantné pre prácu aktuára

Oblasť 3 – Komunikácia

Cieľ: Rozvinúť schopnosti prezentovať aktuárske myšlienky a argumenty ako v písanej tak aj v ústnej forme tak, aby boli zrozumiteľné aj pre neaktuárov.

  1. Očakáva sa, že aktuár je schopný pripraviť návrh písomného dokumentu určeného pre neaktuára, ktorý príblíži základné princípy a nebude obsahovať neúplné alebo nepravdivé fakty, prípadne nepotvrdené názory.
  2. Očakáva sa tiež, že aktuár je schopný prednášať na odbornú tému pred laikmi.

Oblasť 4 – Jazykové znalosti

Cieľ: Schopnosť komunikovať v odborných diskusiách a čítať aktuársku literatúru v anglickom jazyku.

Príloha 2
Základné sylaby

Základné sylaby pozostávanjú zo 14 predmetov v 3 stupňoch. Pre každý predmet základných sylabov je určený súbor požadovaných tém.

A – Úvodné technické predmety

B – Základné aktuárske predmety

C – Aktuárske aplikácie

Stupeň A – Úvodné predmety

Tieto predmety nie sú špeciálne aktuárske, a je možné, že ich študenti absolvovali pred zahájením svojho aktuárskeho vzdelávania.

Predmet A1 – Matematika

Cieľ: Poskytnúť znalosti zo základov matematických postupov potrebných na zvládnutie ďalších predmetov, a tiež vedomosti na zvládnutie matematického modelovania.

  1. Matematická analýza
  2. Lineárna algebra
  3. Numerické analýzy
  4. Stochastický kalkulus

Predmet A2 – Pravdepodobnosť a matematická štatistika

Cieľ: Poskytnúť základy teórie pravdepodobnosti a štatistiky.

  1. Teória pravdepodobnosti a matematická štatistika
  2. Teória rozhodovania
  3. Analýza dát
  4. Korelačná a regresná analýza

Predmet A3 – Stochastické procesy a modelovanie

Cieľ: Poskytnúť základy zo stochastických procesov a metód modelovania.

  1. Princípy a metódy modelovania
  2. Stochastické procesy v poistení a finančníctve
  3. Modelovanie časových radov
  4. Simulačné metódy pre stochastické procesy

Predmet A4 – Ekonómia

Cieľ: Poskytnúť základy fundamentálnych konceptov ekonómie a ich vplyv na sektor poistenia a iné finančné systémy.

  1. Makroekonómia
  2. Mikroekonómia

Predmet A5 – Účtovníctvo a finančné výkazníctvo

Cieľ: Poskytnúť porozumenie a interpretáciu účtovníctva a finančného vykazovania podnikov a finančných inštitúcií.

  1. Účtovné princípy
  2. Právne formy podnikov a štruktúra ich vlastného imania
  3. Základná štruktúra účtovníctva spoločnosti a metódy konsolidácie
  4. Interpretácia finančných výkazov

Predmet A6 – Legislatíva

Cieľ: Poskytnúť základy, porozumenie a aplikáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na finančné inštitúcie.

  1. Právne predpisy upravujúce výkon dohľadu nad finančnými inštitúciami
  2. Právne predpisy upravujúce sektor finančných služieb

Stupeň B – Základné aktuárske predmety

Tieto predmety obsahujú základné nástroje aktuárskej vedy a financií, a preto musia tvoriť základ každého programu aktuárskej špecializácie.

Predmet B1 – Finančná matematika

Cieľ: Poskytnúť základy finančnej matematiky a ich aplikácií v aktuárskej vede.

  1. Deterministická teória úrokovej miery a cash flow modelovanie
  2. Definícia finančných derivátov a cenných papierov
  3. Stochastické výpočty vo financiách
  4. Teória stochastickej úrokovej miery

Predmet B2 – Viacstavové modely

Cieľ: Poskytnúť základy z tvorby viacstavových modelov.

  1. Modely prežitia a odhad parametrov
  2. Viacstavové modely prežitia a odhad parametrov
  3. Konštrukcia dekrementnej tabuľky
  4. Charakteristiky populácie a klasifikácia rizika

Predmet B3 – Aktuárska matematika a aktuárske ohodnocovanie rezerv

Cieľ: Poskytnúť základy matematických techník, vrátane stochastických, ktoré sú potrebné najmä pri aktuárskejpráci.

  1. Metódy výpočtu rezerv
  2. Oceňovanie poistných produktov
  3. Techniky ohodnocovania
  4. Analýza technického výsledku (analýza zdrojov zisku, variačná analýza)

Predmet B4 – Teória rizika

Cieľ: Poskytnúť základy teórie rizika a jej použitie v aktuárskej práci.

  1. Distribučná funkcia frekvencie poistných udalostí a výšky poistných škôd
  2. Teória rizika
  3. Teória kredibility
  4. Závislosti náhodných premenných9
  5. Zovšeobecnené lineárne modely (GLM)

Predmet B5 – Investície a finančné trhy

Cieľ: Poskytnúť základy o financiách, investíciách a teórie portfólia.

  1. Finančné trhy
  2. Stanovenie ceny a hodoty finančných produktov
  3. Podnikové financie
  4. Teória portfólia
  5. Hodnota firmy a ocenenie firmy

Predmet B6 – Kvantitatívny manažment rizika a solventnosť

Cieľ: Poskytnúť základy kvantitatívneho manažmentu rizika.

  1. Klasifikácia rizika
  2. Meranie rizika
  3. Diverzifikácia
  4. Dynamické finančné analýzy a interné modely
  5. Kapitálové požiadavky

Stupeň C – Aktuárske aplikácie

Tieto predmety obsahujú základné nástroje aktuárskej vedy a financií, a preto musia tvoriť základ každého programu aktuárskej špecializácie.

Predmet C1 – Podnikový manažment firmy (ERM)

Cieľ: Poskytnúť technickú zručnosť pre aplikáciu princípov a metód študovaných v rámci Aktuárskych predmetov pri identifikovaní, kvantifikácii a manažmente rizík.

  1. Podnikateľské prostredie podniku
  2. Vyhodnotenie rizík, rizikové typy a rizikové miery
  3. Dizajn a ocenenie produktov a služieb
  4. Určenie predpokladov a stanovenie scenárov
  5. Metódy ohodnocovania rezerv a záväzkov
  6. Mitigácia rizika
  7. Manažment aktív a pasív (ALM)
  8. Monitorovanie rizika a expozície voči riziku
  9. Solventnosť a ziskovosť podniku a riadenie kapitálu

Predmet C2 – Profesionalizmus

Cieľ: Rozširovať povedomie o význame profesionalizmu, dôležitosti profesionalizmu v práci aktuára a problémy profesionalizmu, ktoré môžu vzniknúť pri práci aktuára..

  1. Štandardy práce a disciplinárny poriadok
  2. Profesijné štandardy
  3. Profesionalizmus a etický kódex

Príloha 3 – Špecializácia

Žiadatelia musia preukázať schopnosť uskutočnenia kvalifikovanej analýzy, syntézy a názoru. Pokiaľ je pre niektorú oblasť relevantná legislatíva Európskej únie alebo národná legislatíva, žiadateľ musí plne rozumieť legislatíve danej oblasti.

Možné oblasti špecializácie:

Výklad sylabov

Stahnite si výklad sylabov (.zip)